Šperky sú tu s nami už neuveriteľných 75 000 rokov. Niet sa čomu čudovať, keďže ľudia mali od nepamäti estetické cítenie a túžili sa skrášľovať. Spočiatku si šperky vyrábali z toho, čo ponúkala príroda, až pred približne 5000 rokmi prešli na kúsky, ktoré poznáme dnes.
Skôr ako sa objavili prvé drahé kovy, ľudia, ktorí žili pozdĺž pobreží, sa skrášľovali mušľami, rybími kosťami, zubami či farebnými kamienkami. Tí, ktorí prebývali vo vnútrozemí, používali ako ozdoby materiály zo zvierat ako sobie parohy, mamutie kly a zvieracie kosti.
V priebehu rokov sa obmedzené formy šperkov z prehistorických čias znásobili, až kým nezahŕňali ozdoby na každú časť tela.
Sumeri
Medzi najstaršie šperky patria tie, ktoré sa nachádzajú v hrobke kráľovnej Pu-abi v Uri v Sumeri (dnes známe ako Tall al-Muqayyar). Pochádzajú z 3. tisícročia pred Kristom.
Zlato, striebro i lapis lazuli
 |
| By JMiall (Vlastní fotka), CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=10648561 |
V krypte bola vrchná časť kráľovninho tela pokrytá akýmsi rúchom zo zlata, striebra, lapis lazuli, karneolu, achátu a chalcedónových korálikov. Spodný okraj zdobila strapcová obruba z drobného zlata, karneolu a lapis lazuli. Pri pravej ruke mala tri dlhé ihlice s hlavami z lapis lazuli, tri amulety v tvare ryby - dva zo zlata a jeden z lapis lazuli - a štvrtý zlatý amulet s postavami dvoch sediacich gaziel.
Na hlave kráľovnej boli tri diadémy, pripevnené na široký zlatý pás: prvý, ktorý klesal a zakrýval čelo, tvorili do seba zapadajúce prstene, zatiaľ čo druhý a tretí boli vyrobené z realisticky navrhnutých topoľových a vŕbových listov. Nad diadémami sa skveli zlaté kvety na ovisnutých stonkách, ktorých okvetné lístky mali modré a biele ozdoby. Zadnú stranu čelenky zdobil hrebeň španielskeho typu so zubami zdobenými zlatými kvetmi.
Zlaté náušnice i náhrdelník s drahokamami
Ozdoby dopĺňali obrovské zlaté náušnice v tvare spojených, skosených, polkruhových kruhov. Krk skrášľoval náhrdelník s tromi radmi polodrahokamov prerušených v strede prelamovaným kvetom v zlatom kruhu. Nechýbali ani prstene na rukách či ďalšie šperky patriace slúžkam, hodnostárom a dokonca aj koňom, ktoré tvorili súčasť pohrebného sprievodu. Zvykom v tej dobe bolo, že služobníci kráľovnej sa po pohrebe zabili v krypte.
Techniky výroby šperkov
Sumerské formy šperkov predstavujú takmer všetky kúsky, ktoré poznáme aj dnes. Už vtedy boli známe takmer všetky technické procesy ako zváranie, kamenárstvo či zliatiny. Expresívne formy vychádzali z bytostného realizmu obohateného striedmym použitím farieb.
Staroveký Egypt
Senzačný objav hrobky faraóna Tutanchamona, ktorý žil v rokoch 1539–1292 pred naším letopočtom, odhalil rozprávkové poklady, ktoré sprevádzali egyptského panovníka počas jeho života a aj po jeho smrti. Nechýbal vysoký stupeň majstrovstva, ktoré egyptskí zlatníci dosiahli akoby nič. Tutanchamonov poklad je dnes uložený v Egyptskom múzeu v Káhire a predstavuje najväčšiu zbierku zlata a šperkov na svete.
Zlato všade, kam sa oko dovidí
 |
| By Roland Unger (Vlastní práce), CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=48168958 |
Faraónova najvnútornejšia rakva bola celá zo zlata a múmia bola pokrytá obrovským množstvom šperkov. Ďalšie klenoty sa našli v puzdrách a schránkach v ostatných miestnostiach hrobky. Ozdoby v Tutanchamonovej hrobke sú typické pre všetky egyptské šperky. Zachovanie ikonografických a chromatických princípov dalo šperkom starovekého Egypta – ktoré dlho zostali nezmenené napriek kontaktom s inými civilizáciami – nádhernú, pevnú homogenitu, naplnenú a obohatenú o magické náboženské presvedčenia.
Ornament plný symbolov
Ornament sa skladá prevažne zo symbolov, ktoré majú presný názov a význam, a s formou vyjadrenia, ktorá je úzko spätá so symbolikou hieroglyfického písma. Skarabeus, lotosový kvet, uzol Isis, Horovo oko, sokol, had, sup a sfinga, to všetko sú symboly spojené s náboženskými kultmi, ako je ten faraónov a bohov.
Symetriu vidieť v prívesku, ktorý patril Senusretovi III. a dnes sa nachádza v Egyptskom múzeu. Šperk je zafarbený karneolom, tyrkysom a intarziami lapis lazuli. Víťazného faraóna predstavujú dva levy s hlavami sokolov v symetrickej polohe pri šliapaní prekonaných Núbijcov a Líbyjčanov. Nad scénou je ochranný sup Horného Egypta s rozprestretými krídlami. Tieto pamätné prívesky, ako aj iné drobné šperky, ako sú náušnice, náramky a prstene, tvoria výlučne symboly.
Menat a usekh
Náhrdelníkové korálky - zvyčajne vyrobené zo zlata, kameňov alebo glazovanej keramiky – sú valcovité, guľovité alebo v tvare vretien či diskov a takmer vždy sa používajú v striedajúcich sa farbách a tvaroch v mnohých radoch. Majú dve odlišné hlavné formy. Jeden typ náhrdelníka, nazývaný menat, bol výlučným atribútom božskosti, a preto ho nosili len faraóni. Tutanchamonov menat je dlhý náhrdelník zložený z mnohých radov korálikov rôznych tvarov a farieb, s príveskami a so zdobeným zapínaním, ktoré visí za ramenami. Druhým, oveľa rozšírenejším bol usekh, ktorý má tiež mnoho radov a polkruhový tvar.
Egejské umenie
Civilizácia bronzovej doby, ktorá prekvitala na stredomorskom ostrove Kréta, je známa ako minojská. Pretože bola sídlom prosperujúcich starovekých civilizácií a nevyhnutným miestom prechodu pozdĺž dôležitých námorných obchodných ciest, minojská civilizácia spracovávala zlato s vysokou estetickou hodnotou.
Z Kréty sa toto umenie rozšírilo na Kyklady, Peloponéz, Mykény a ďalšie grécke ostrovné a pevninské centrá. Mykénske umenie, stimulované minojským vplyvom, prekvitalo od 16. do 14. storočia, pričom začiatkom 1. tisícročia pred Kristom postupne upadalo.
Minojsko–mykénske zlato
Medzi techniky používané pri minojsko–mykénskom spracovaní zlata patrila granulácia a filigrán, ale najpoužívanejšie bolo rezanie a razenie zlatého plátu do guľôčok a iných vzorov na vytvorenie náhrdelníkov a diadémov, ako aj na zdobenie odevov. Králi z obdobia prvej mykénskej civilizácie nosili masky zo zlatého plechu a po oblečení boli roztrúsené desiatky vyrazených zlatých kotúčov. Disky odhaľujú bohatú škálu dekoratívnych motívov, ktoré používali Mykénčania: okrúhle, obdĺžnikové, stuhovité – vrátane kombinácií volút, kvetov, štylizovaných polypov a motýľov, roziet, vtákov a sfingy.
Prívesok z minojskej hrobky v Mallia na Kréte je jedným z najdokonalejších majstrovských šperkov, ktoré sa k nám dostali zo 17. storočia pred Kristom. Slnečný disk je pokrytý granuláciou a držia ho dve včely, ktoré tvoria centrálnu časť kompozície. Šperky tej doby sú rôznorodé. Počas neskorého mykénskeho obdobia sa objavili náušnice v tvare hlavy býka. Okrem spracovania zlata sa minojsko-mykénski zlatníci vyznamenali aj rytím drahokamov do pečatí a prsteňov.
Fénická éra
Fenícia bola centrom výroby aj vývozu šperkov a práve obchodovaniu týchto ľudí v Stredozemnom mori vďačíme za znalosti produktov civilizácií v najodľahlejších krajinách – v severnej Afrike, na Sardínii, v Španielsku či Taliansku. Neskôr putovali naprieč svetom skútsko-iránske predmety so zvieracími motívmi a následne ich napodobňovali umelci v stredomorských krajinách, najmä v Grécku a Taliansku. Toto obdobie sa nazýva orientalizačné.
Etruská éra
V Etrúrii v oveľa väčšej miere ako inde na svete dominovali šperky dovážané Féninčanmi. Tie sa mali napodobňovať. Popri dovážaných predmetoch a mechanicky opakovaných motívoch juhozápadnej Ázie sa vyvinuli originálne formy, techniky a štýly, ktoré boli výsledkom etruského vkusu. Technická virtuozita využila všetky dostupné zdroje filigránu a predovšetkým granulácie, robenej len so zlatom bez chromatického zásahu.
Fibuly (špendlíky alebo brošne) sa začali vyrábať v iných formách ako v tvare jednej pijavice alebo člna: s dračím lukom, v tvare kosoštvorca, s dlhou nohou. Rovnako ako prívesky a hlavy špendlíkov, aj fibuly často zdobil zlatý prach, v ktorom vynikali nepriehľadné granulované postavy – kozorožce, chiméry, sfingy, okrídlené levy, kentaury, jazdi a bojovníci – na hladkom povrchu zlata. Takmer všetko toto pochádzalo z juhozápadnej Ázie. Jedným z pozoruhodných klenotov je fibula z hrobky liktora vo Vetulónii.
Veľké brošne i bula
Najprepracovanejšie a komplikované kúsky etruských šperkov pozostávajú z veľmi veľkých brošní s plne plastickou výzdobou. Precízne riešené granulované figúrky sfingy, okrídlených levov, chimér či ľudských hláv tvoria plastickú tkaninu, ktorej detaily sú ohromujúce a potvrdzujú technické schopnosti vtedajšej doby.
Ešte jasnejší dôkaz o akceptovaní dovezených prvkov poskytuje nový tvar, bula, nádoba v tvare hrušky, ktorá sa používala na uchovávanie parfumov. Jej povrch zdobili reliéfne a ryté symbolické postavy.
Grécke obdobie
Na šperkoch sa začali objavovať nahí jazdci na cválajúcich koňoch, sediace či stojace panny, zobrazené v šatách alebo nahé, a nechýbali božstvá a mytologické postavy. Tento mimoriadne vycibrený repertoár v skutočnosti viac ako s dekoráciou súvisel so sochárstvom a klasickými ideálmi krásy.
Prepych za Alexandra Veľkého
Za vlády Alexandra Veľkého sa začala veľkolepá éra klenotov. Helenistické šperky, oveľa viac ako maliarstvo a sochárstvo, prešli prekvitajúcim vývojom v umeleckých centrách rôznych regiónov pod gréckou nadvládou. V 3. a 2. storočí pred Kristom technické schopnosti helenistických zlatníkov dosiahli doposiaľ najvyššiu úroveň.
Vznikol prepychový štýl, plný plastickej sily, v ktorom precízne rozmiestnenie dekoratívnych motívov robia z niektorých kúskov hotové umelecké diela. Veľmi jemná technika a virtuozita v miniatúre sa odráža v tvorbe prvých kameí a diskových náušniciach. Skutočným majstrovským dielom sú náušnice s okrídlenou postavou ženy, ktorá riadi dvojkonský voz. Precíznosť jej drobných detailov, prísnosť štýlu, akým je modelovaná, a rytmická dynamika postáv robia z týchto náušníc priam monument sochárstva.
Diadémy, náramky, opasky aj prstene
Veľkú pozornosť si zaslúžia aj nádherné diadémy, ktoré sa začali veľmi používať v dôsledku perzských bojov Alexandra Veľkého. Jedným z typov je pevný eliptický tvar s herkulovým uzlom v strede a príveskami visiacimi na čele. Herkulov uzol bol najznámejší, používaný v staroveku, pretože bol považovaný za magický uzol a v šperkoch nadobudol význam amuletu. V tomto období sa používal aj na náramky, opasky a prstene.
Rímska epocha
V starovekom Ríme sa šperky používali v takej miere, aká dovtedy ešte nebola a prekonalo ju až obdobie renesancie. Cisársky Rím sa stal centrom zlatníckych dielní. Spolu s drahými kameňmi a kovmi, ktoré boli privezené do mesta, prišli lapidári a zlatníci z Grécka a ázijských provincií.
Zlatý prsteň
Zlatý prsteň, ktorý za republiky bol symbolom vyznamenania, najčastejšie nosili veľvyslanci, šľachtici a senátori, no neskôr sa začal objavovať na prstoch osôb nižšieho spoločenského postavenia, až sa stal bežným aj medzi vojakmi.
Veľké patricijské rodiny v Ríme a provinciách vlastnili nielen šperky, ale aj nádherné zlaté a strieborné predmety nájdené v Pompejách a neďalekom Boscoreale.
Vplyv iných kultúr
Rímske šperky sprvu vychádzali z helenistických a etruských kúskov. Neskôr nadobudli charakteristické črty samy osebe. Zaviedli sa nové dekoratívne prvky a prikladal sa väčší význam čistému objemu (masívne prstene) v súlade s dosť pompéznym rétorickým duchom, ktorý sa v tom čase kultúrnych dejín prejavoval.
Motív hada stočeného do dvojitej špirály, kopírovaný z helenistických modelov, sa často používal na náramky, prstene i náušnice.
Rimania tiež používali grécke geometrické a botanické motívy, palmety, prelietavé psy, akantové listy, špirály a korálky. Z etruských zlatých šperkov prevzali silnú plasticitu buly, ktorú preniesli na náhrdelníky striedmo zdobené filigránom alebo kombinované do úplne hladkých pologúľ v náramkoch, čelenkách a náušniciach.