Ach, ten máj. Lásky čas. Aspoň tak sa to hovorieva. Máj sa vo všeobecnosti považuje za obdobie lásky a vítanie nového života. No je to naozaj tak?
Prvý máj u našich predkov
Máj pre našich predkov znamenal dlhšie a teplejšie dni, pomaly sa blížiaci príchod leta, novú úrodu i lásky čas. Všetkému, čo prišlo na svet práve v tento mesiac, sa malo dariť. Májové mláďatá a zeleň boli symbolom šťastia a sily. Deti narodené v tomto mesiaci mali byť šťastné. Magickosť v sebe niesli aj májová rosa či dážď. Ak v prvý týždeň v tomto mesiaci zapršalo, úroda mala byť bohatá. A zas prvomájová rosa mala v sebe liečivú silu.
Pozor na čarodejnice
Pre ľudí však bola zaujímavá aj prvá májová noc. Pod rúškom tmy sa totiž strigy a strigôni schádzali na určitých miestach, často vrchoch či krížnych cestách, a úmyselne poškodzovali úrodu alebo statky. Aby tomu miestni zabránili, bežne práskali bičmi alebo zdobili svoje obydlia konárikmi. A tak noc z 30. apríla na 1. mája neskôr zľudovela ako „noc čarodejníc“.
Stavanie májov
S májom sa neodmysliteľne spája azda najznámejšia tradícia, ktorá sa zachovala dodnes – stavanie ozdobených vysokých stromov. Ide pritom o veľmi starý kultúrny jav, ktorý sa zachoval od čias antiky. Pôvodne bol však jeho význam iný. Gréci, Etruskovia a ďalšie národy si pred prvým májom dávali na domy stromčeky, aby sa chránili pred zlými duchmi a chorobami.
Máj ako symbol lásky
Prvé zmienky o stavaní májov zo stredoveku sa datujú v 13. storočí. Vtedy sa ozdobené stromy stavali pred kostol, domy dôležitých ľudí alebo radnicu, čím sa prejavovala úcta a žičlivosť. A od tejto myšlienky chýbal už len krôčik k stavaniu mája pred dom dievčaťa, ktoré sa mladému junákovi páčilo.
Tradícia časom nadobudla nevídaných rozmerov. V 15. storočí znamenalo postavenie mája vážny záujem o dievča a za určitých okolností dokonca mohlo mať aj právny význam. Neskôr však tento zvyk upadol do zabudnutia a zostalo z neho len preukazovanie náklonnosti a sympatií.
Každá deva má mať svoj máj
Máje mali byť vysoké, rovné stromy s pravidelne rozloženou korunou. Jednoducho povedané stromy pekné na pohľad a silné ako mládencova náklonnosť. Junák mal máj sám vyťať a očistiť a s kamarátmi postaviť pred dom svojej vyvolenej.
Keďže bolo májov veľa, všimla si to aj vrchnosť. A tak sa od 18. storočia autority snažili zákazmi obmedziť nekontrolovaný výrub lesov. Spočiatku to ale vôbec nefungovalo. Hlavne na dedinách sa tým skoro nik neriadil. A tak sa stávalo, že každý mladík pre svoju devu priviezol toľko vyťatých stromov, že po oboch stranách lemovali chodník vedúci od cesty až k jej dverám.
Jeden pre všetkých
Časom sa však autoritám podarilo tradíciu dostať pod kontrolu. Vyriešili to tým, že dovolili postaviť jeden máj pre celú dedinu alebo obec. A aby sa nikto necítil ukrátený, každý priložil ruku k dielu a vrcholec stromu ozdobil pestrofarebnou stužkou.
Tradícia stavania májov sa zachovala dodnes. Patrí dokonca k obľúbeným spoločenským podujatiam, známym ako majáles. Hoci sa zúžila len na jeden pestrofarebný máj v obci či meste, vztýčený zostáva do polovice mesiaca, aby ho následne slávnostne odstránili pri oslavách váľania mája.
Bozk pod čerešňou
Prvý máj sa spája tiež s tradíciou zamilovaných, ktorí sa majú pobozkať pod rozkvitnutou čerešňou. A keďže ide o magický strom, mala by ich láska vydržať večne. Bozk pod čerešňou by mal zaručiť, že deva bude milovaná.