Slávne šperky a ich často ešte slávnejší majitelia fascinujú ľudstvo už od nepamäti. Avšak všetko, čo sa blyští, nie je vždy len zlato. Niektoré srdcovky mocných a slávnych sa spájajú s vášňou, zradou, krádežou i krviprelievaním. A takmer vždy majú tragický epilóg. Poznáte príbehy najzáhadnejších šperkov sveta?
Najmrazivejšie príbehy o strašidelných klenotoch
Hopov diamant
Najslávnejší farebný diamant s pohnutou históriou je zrejme diamant Hope. Tento skvost nezvyčajného modrofialového zafarbenia váži 45,52 ct, no pred znížením jeho hmotnosti početnými výbrusmi mal 115 ct.
Klenot sa našiel v Indii, kde bol ukradnutý z oka indickej sochy Síty. Keď to kňazi zistili, kameň prekliali. Neskôr ho kúpil obchodný cestujúci Jean Baptiste Tavernier. Ten ho odovzdal kráľovi Ľudovítovi XVI. a nosievali ho princezná de Lamballe a Mária Antoinetta. Ich osud však bol smutný, pretože kráľ s kráľovnou boli počas Veľkej francúzskej revolúcie popravení a princeznú zlynčoval ľud. Vtedy zmizol aj diamant, ktorý sa opäť objavil v roku 1839 v katalógu Henryho Philippa Hopea. Chýbala však akákoľvek zmienka o pôvode šperku.
Mnohí verili, že majiteľa tohto klenotu čaká krutá smrť. Až na Evalyn Walsh McLean, ktorá si z povier ťažkú hlavu nerobila. Avšak, kým ho mala, zomrel pri autonehode jej najmladší syn, jej dcéra si siahla na život sama a jej manžel skončil v psychiatrickej liečebni. Aj ona nakoniec uverila, že diamant je prekliaty. Šperk predala a dnes sa skvie v Natural History Museum.
Prsteň Andvaranaut
Čarovný prsteň Andvaranaut, ktorý dostal meno podľa prvého vlastníka Andvariho, mal pomôcť pri hľadaní zlata. Práve legenda o tomto šperku je predlohou opery Richarda Wagnera Prsteň Nibelungov a zrejme poslúžila aj ako inšpirácia príbehov J. R. R. Tolkienovi a jeho Pánovi Prsteňov.
Keď sa tento kúsok spolu s pokladom dostal do rúk zlomyseľného boha Lokiho, uvalil naň Andvari z pomsty kliatbu. Loki sa prekliateho šperku razom zbavil a daroval ho kráľovi trpaslíkov Hreiðmarrovi, čím si chcel vykúpiť vraždu kráľovho syna Ótra. Ótrov brat Fáfnir ale zavraždil Hreiðmarra, ukradol prsteň a zmenil sa na draka. Jeho život však čoskoro vyhasol rukou Siegfrieda, ktorý klenot daroval Brünnhilde. Dvojicu ale zmanipulovala kráľovná Grimhilde, aby si vzali jej deti. Tým do svojej rodiny prinavrátila Andvaranautrovu kliatbu.
Príbehov o prsteni je niekoľko. V jednom z nich si Siegfriedova žena Gurun vezme za muža Atillu Húna a šperk spôsobí pád jeho ríše.
Čierny Orlovovej diamant
Kameň známy aj ako Oko Brahmu bol podľa legendy ukradnutý z jedného z dvoch očí sochy hinduistického boha Brahmu v indickom Puttučéri. A prekliatie bolo na svete. Kliatba by vysvetľovala množstvo samovrážd, ktoré sprevádzali majiteľov tohto klenotu.
Americký obchodník J. W. Paris, ktorý drahokam doniesol do Spojených štátov, skočil z mrakodrapu v New Yorku. Majiteľkami boli aj dve ruské princezné, Nadia Vyegin-Orlovova, podľa ktorej sa klenot volá, a Leonila Galitsine-Bariatinska, ktoré si taktiež siahli na život. Obe skočili z budov, no v Ríme, a dokonca len pár mesiacov po sebe.
Orlovovej diamant sa následne dostal do rúk Charlesa F. Winsona, ktorý sa rozhodol pokoriť kliatbu. Preto klenot rozrezal na tri kusy. Pravdepodobne bol úspešný, pretože už žiadne úmrtia nenasledovali.
Perla Peregrina
Perla je zväčša symbolom čistoty a panenstva. Peregrina však znamenala stratenú lásku. Keď gigantickú perlu v tvare hrušky objavil jeden z otrokov, odovzdal ju španielskemu kráľovi Filipovi II. Ten ju daroval ako predsvadobný dar krvavej Márii Tudorovej. Kráľovná bola do svojho manžela zaľúbená, no ten jej city neopätoval. Štyri roky po svadbe ju opustil.
Filip II. potom perlu odovzdal Máriinej nasledovníčke Alžbete I. Tá klenot prijala, no neskôr žiadosť o ruku odmietla. Perlu mu vrátila. Vzťahy medzi mocnosťami už ale boli pošramotené, čo vyústilo až do bitky v roku 1588, kedy Briti porazili Španielov.
Po smrti kráľa zostal kameň na španielskom dvore viac ako dve storočia. Perla mala viacero majiteľov a niekoľkokrát sa považovala za stratenú. V roku 1969 ju kúpil Richard Burton a daroval ju Elizabeth Taylor. Ani tento prominentný pár však v láske šťastie nemal.
Diamant Koh-i-Noor
Nevšedne krásny bezfarebný diamant Koh-i-Noor sa podľa legiend objavil pred 2000 rokmi. Iné ho datujú od roku 1304. Tak či onak, dlhých 200 rokov bol Koh-i-Noor alebo Hora svetla vojnovou korisťou v pokladnici Veľkých Mogulov. Hinduistický popis diamantu v ľudovej pamäti varuje, že „ten, kto vlastní tento diamant, bude vlastniť svet, ale bude poznať aj všetky jeho nešťastia. Beztrestne ho môže nosiť len Boh alebo žena.“ Viacerí vládcovia to okúsili aj na vlastnej koži.
Po afganskom vpáde do Indie sa klenot dostal ku Sikhom a v polovici 19. storočia do rúk Britov, presnejšie ho získala Východoindická spoločnosť. Tá ho darovala kráľovnej Viktórii. O diamante kolovalo aj ďalšie proroctvo: „Anglický panovník, ktorý bude kameň vlastniť, stratí perlu Britskej ríše – Indiu.“ Kráľovná Viktória týmto výrokom verila a tak vo svojej poslednej vôli zdôraznila, že sa diamantu nesmie žiaden mužský následník trónu ani len dotknúť.
Kameň bol medzičasom dvakrát prebrúsený a nakoniec skončil v rukách manželky britského panovníka. V roku 1936 nechala kráľovná Alžbeta vsadiť Koh-i-Noor do svojej výsostnej koruny a dodnes je súčasťou britských korunovačných klenotov.
Brošňa kráľa Kroisa
Posledným lýdskym kráľom, ktorý oplýval rozprávkovým bohatstvom, bol kráľ Kroisos. V roku 1965 našli tureckí dedinčania hrobku lýdskej princeznej, kde odpočíval aj Kroisos. A spolu s ním aj poklad, ktorého súčasťou bola údajne prekliata brošňa v tvare okrídleného morského koníka.
Nálezcovia šperk predali a síce sa tešili z veľkej sumy, no ich radosť netrvala dlho. Všetkých chytili a zatkli, ale to nebol jediný trest, ktorý ich postihol. Jeden zo zlodejov prišiel o troch synov. Neskôr sám ochrnul a onedlho poslednýkrát vydýchol. Ďalší z nálezcov sa rozviedol a prišiel aj o jediného syna. Tretí sa vraj načisto pomiatol. Pašeráka tiež neobišli ťažké situácie.
Veľká časť pokladu tvorila zbierku Metropolitného múzea v Spojených štátoch, no Turecko sa o cennosti snažilo. A úspešne, na chvíľu. V roku 2006 sa zistilo, že brošňa v tureckom múzeu je falzifikát. Riaditeľ sa priznal, že ju predal, aby si vyplatil dlhy. Následne skončil na 13 rokov vo väzení. Riaditeľ si svoju chybu nepriznal, naopak, bol si istý, že práve brošňa spôsobila jeho pád.
Vreckové hodinky Supercomplication
Zlaté vreckové hodinky preslávenej švajčiarskej značky Patek Philippe boli vyrobené začiatkom 30. rokov pre amerického bankára Henryho Gravesa. Vraj majú najkomplikovanejší mechanizmus na svete. Kým uzreli svetlo sveta, trvalo to dlhých sedem rokov.
Gravesove hodinky obsahujú 24 funkcií, vrátane prakticky večného kalendára s fázami mesiaca, dobami východu a západu slnka a znázornením podôb hviezdnej oblohy nad New Yorkom. Kúsok váži viac ako pol kila a skladá sa z 920 komponentov, ktoré tvorí 430 skrutiek, 110 koliesok, 120 mechanických páčok a 70 šperkov. Majiteľ sa z nich však dlho netešil. Začali sa mu totiž krátko po odovzdaní diať čudné, priam nevysvetliteľné veci.
Najskôr zomrel jeho najlepší priateľ a následne prišiel o život aj Gravesov syn. Hodinky v roku 1999 kúpil na aukcii šejk Saud bin Muhammed al-Thani, ktorý ale nerád splácal svoje dlhy. Keď ho finančné problémy dobehli, šperk chcel predať, no nestihol to. Dva dni pred dražbou zomrel.
Či už veríte alebo neveríte na prekliate šperky, história ukázala, že poklady vždy fascinovali ľudí a inšpirovali ich predstavivosť. Avšak takmer všetky príbehy spája spoločný menovateľ – chamtivosť. Práve ona spôsobila majiteľom nemalé problémy i prekliatia.